Prírodovedec: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami
/// autor: Matej Dugovič / dennikN / 13.09.2018
V chránenom území Tatier vodohospodári upravujú brehy divokých riek nešetrným spôsobom aj tam, kde to nie je potrebné, hovorí vedec Tomáš Derka z Prírodovedeckej fakulty UK. #čítajďalej
Spútame aj poslednú divokú rieku?
/// autor: Andrej Barát / Pravda / 20.12.2018
Vodohospodári musia chrániť životy a majetok pred povodňami. Prírodovedci musia chrániť prírodu riek. Ako dva nezmieriteľné tábory stáli proti sebe na brehoch rozvodnej Belej, poslednej divokej rieky na Slovensku. Obe strany však musia spolupracovať. Inak za to spoločnosť draho zaplatí. Napríklad aj pre chýbajúcu vodu v krajine, bez ktorej sa život pod tlakom zrýchľujúcej sa klimatickej zmeny stane neznesiteľným. #čítajďalej
Slovensko nestráca len lesy. Ničí si aj rieky
/// autor: Andrej Barát / Pravda / 10.03.2019
Slovenská verejnosť veľmi citlivo reaguje na hrubé a ničím neospravedlniteľné zásahy do lesov. Zaujímajú sa však ľudia dostatočne aj o rieky? Podľa Vodného plánu Slovenska, ktorého tretia verzia sa začala pripravovať, je takmer polovica z nich v zlom stave, pričom k dramatickému zhoršeniu došlo podobne ako v prípade lesov v posledných rokoch. Na príčiny sme sa pýtali expertky WWF Slovensko na rieky Martiny B. Paulíkovej. #čítajďalej
Čistenie Hornádu v Národnom parku Slovenský raj
/// autor: Peter Olekšák / ŠOPSR / 12.12.2019
Slovenský raj odvodňujú dve veľké rieky. Na severe Hornád a na juhu Hnilec. Obe pramenia pod Kráľovou hoľou a obe vytvorili krásne kaňony – Prielom Hornádu a Stratenský kaňon. Pri Margecanoch sa Hnilec vlieva do Hornádu. Kým rieka Hnilec v Slovenskom raji je z hľadiska odpadu pomerne čistou riekou, Hornád na svojom hornom toku je už dlhoročne znečisťovaný odpadom rôzneho druhu. Jeho pôvodcom nie sú turisti, ako sa mnoho ľudí mylne domnieva. Sú ním obce a osady, nachádzajúce sa na jeho brehoch ešte pred tým, ako vojde do národného parku. Najväčším znečisťovateľom komunálnym odpadom je už dlhoročne obec Hranovnica. #čítajďalej
Belá – naša posledná divoká rieka
/// autor: Monika Hucáková / Veda na dosah – CVTISR / 04.01.2020
Spútať sa ju snažia vodohospodári najmä v časoch povodní, kedy ohrozuje ľudské obydlia. Pre vedcov je však nesmierne atraktívna. Žijú v nej vzácne rastliny aj živočíchy, napríklad pstruhy, lipne, raky, či vydra riečna. V dôsledku klimatických zmien však vysychá. #čítajďalej
Staviame tam, kde sa vylieva rieka. Protipovodňové úpravy potom platíme všetci
/// autor: Jana Kubisová / Aktuality / 26.06.2020
Obyvatelia Prečína na strednom Slovensku bránia svoj prirodzený meandrujúci potok petíciou. V brehových porastoch žijú vzácny rybárik riečny, vodnár potočný, ale aj 9 druhov netopierov a vzácny chrobák plocháč červený. #čítajďalej
Prečo nás potopy väčšinou zaskočia
/// autor: Galina Lišháková – Cvrkalová / Veda na dosah – CVTISR / 30.06.2020
Povodne na Slovensku v posledných rokoch nie sú neobvyklé. A keďže nám ničia obydlia aj majetok, sprevádza ich príchuť katastrofy. Pre prírodu sú však užitočné. Vyčistia koryto toku, osviežia okolitú pôdu kokteilom riečnych živín a pri poklese hladiny si z neho vezmú iné prospešné látky pre riečne živočíchy a rastliny. #čítajďalej
Nielen lesy, ale i rieky si zaslúžia našu pozornosť. Svitá im na lepšie časy? Odpovedá expert na vodné ekosystémy.
/// autor: WWF Slovensko / blog dennikN / 14.08.2020
Verejnosť si už dlhšie všíma stav našich lesov, no rieky zostávajú v úzadí. Zdá sa však, že situácia sa mení. Rieky dostali počas tohto leta pár dobrých správ – v prvom rade Najvyšší súd SR zastavil výstavbu malej vodnej elektrárne v Žiari nad Hronom a predtým Európska komisia oznámila, že v platnosti zostáva Rámcová smernica o vode a jednotlivé štáty musia riekam vrátiť dobrý stav. Čo to znamená pre naše rieky, o tom sa rozprávame s Miroslavom Očadlíkom, expertom WWF Slovensko na vodné ekosystémy. #čítajďalej
slovakriverslab.org 